ORIENTÁCIA VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY DO ROKU 2027 Návrh orientácie, zásad a priorít vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 je zameraný na dosahovanie dobrého stavu vôd a na určenie spôsobov ako ho dosiahnuť tak, aby sa súčasne zabezpečila udržateľnosť všetkých činností, ktoré majú vplyv na vodu, a tým zaistila dostupnosť kvalitnej vody na trvalo udržateľné a spravodlivé využívanie vody. Spravodlivým využívaním vody sa rozumie zabezpečenie rovnakého prístupu k vode pre všetkých s ohľadom na jej prednostné určenie, a to na zásobovanie pitnou vodou.
Vodný útvar povrchovej vody je v dobrom stave v tedy, ak je dobrý jeho ekologický stav ako aj jeho chemický stav. Útvar podzemnej vody je v dobrom stave, ak je dobrý jeho kvantitatívny stav a súčasne aj jeho chemický stav.
Vodohospodárska politika SR do roku 2027 sa zameriava na vodu ako na súčasť trvalo udržateľného rozvoja, tak aby vodné zdroje boli trvalo udržateľné z hľadiska kvality a množstva t. j. aby boli schopné zabezpečovať všetky potreby ekosystémov ako aj človeka v dostatočnom množstve a v požadovanej kvalite, odolnejšie voči zmene klímy a extrémnym hydrologickým situáciám (suchu a povodniam). Podporuje prístup založený na prevencii a pripravenosti s ohľadom na zabezpečenie udržateľnej rovnováhy medzi potrebou vody a jej disponibilným množstvom, berúc do úvahy tak potreby prírodných ekosystémov ako aj ľudských činností a podľa možností situovanie významných hospodárskych činností do oblastí s dostupnými vodnými zdrojmi.
Tieto ambície je možné dosiahnuť iba prostredníctvom integrovania ochrany vody a jej racionálneho využívania do všetkých sektorových politík tak, aby tieto smerovali k rovnakému cieľu, a to k dosiahnutiu dobrého stavu všetkých vôd, resp. aby sa zabránilo negatívnym vplyvom na vodné zdroje a vodné ekosystémy.
Vodné zdroje majú citlivú dispozíciu na zraniteľnosť a nie sú nevyčerpateľné, preto sa vyžaduje primeraná regulácia nakladania s vodou, jej účelné a hospodárne využívanie. Nevyhnutnou podmienkou trvalo udržateľného využívania vôd je zabezpečenie ich všestrannej ochrany na zlepšenie, resp. zachovanie ich stavu, vrátane ich kvality ako aj množstva. Napriek tomu, že voda je jednou z najrozšírenejších látok na zemi, je táto výzva mimoriadne naliehavá vzhľadom na skutočnosť, že voda je súčasne na prvom mieste z piatich základných problémov civilizácie (voda, výživa, zdravie, ekológia a energetika).
Príčiny negatívnych účinkov na stav vôd sú navzájom prepojené, pričom ich kumulatívny účinok významne ohrozuje stav vôd. Ide najmä o zmenu klímy, využívanie pôdy, hospodárske činnosti, ako sú výroba elektrickej energie, priemysel, poľnohospodárstvo a cestovný ruch, mestský rozvoj a demografické zmeny a podobne.
Pre urbanizované prostredie je charakteristický vysoký podiel plochy územia s nepriepustným povrchom, ktorý negatívne vplýva na prirodzený kolobeh vody v krajine, často presahujúci hranice intravilánu sídla. Plochy s nepriepustným povrchom rýchlo odvádzajú zrážkovú vodu z územia zväčša prostredníctvom kanalizácie, čím dochádza k väčšej záťaži kanalizačnej siete, ČOV ako aj recipientu. Vypúšťanie väčšieho množstva vôd do recipientu následne negatívne vplýva na možný priebeh povodní. Na druhej strane sa tieto plochy počas teplých dní silne prehrievajú, trpia suchom, čo môže spôsobovať zhoršenie miestnej mikroklímy a tým negatívne vplývať na miestne obyvateľstvo.
Opatrenia umožňujúce vsakovanie a zadržiavanie zrážkovej vody sú schopné spoločne s prvkami zelenej infraštruktúry prispieť k eliminácii uvedených negatívnych vplyvov na miestne životné prostredie. V rámci vodozádržných opatrení budú podporené opatrenia na záchyt a zadržiavanie zrážkovej vody v urbanizovanej krajine, a to buď prostredníctvom prvkov zelenej infraštruktúry alebo prvkov technického charakteru.
To znamená, že len dobre naplánovaný manažment preventívnych opatrení s maximálnym využitím možností, ktoré poskytujú riešenia podporujúce zmierňovanie povodňovej vlny otváraním a obnovou prírodných inundačných území, riečnych alúvií (priestor pre rieku), ako aj zelenú infraštruktúru a vhodne navrhnuté technické riešenia využívajúce tzv. sivú infraštruktúru umožňujúce riadenie odtoku vody z krajiny, môže významne prispieť k eliminácii prejavov zmien klímy zabezpečením dostatočného množstva vody nielen pre potreby obyvateľstva, ale taktiež prispeje k stabilite dotknutých ekosystémov.
Vo vodnom hospodárstve Slovenska sa dlhodobo ako významný nástroj, overený reálnymi povodňovými situáciami, osvedčila realizácia opatrení zameraných na zadržiavanie a akumuláciu vôd a riadené usmerňovanie odtokového režimu povrchových vôd. Dostatočné zásoby akumulovanej vody vytvoria dobré podmienky na jej ochranu a efektívne využívanie, umožnia jej ekologické prideľovanie aj v obdobiach sucha a nedostatku vody, čo potvrdili aj skúsenosti z ostatných rokov. Akumulácia vody vo vodných nádržiach má potenciál uspokojovať viacero potrieb spoločnosti a tak môže byť aj reálnym riešením na zmierňovanie negatívnych dopadov avizovanej klimatickej zmeny. Takýto prístup umožňuje plniť úlohy aj v oblasti ochrany pred povodňami a v súvislosti s hospodárením s vodou bude aj nástrojom na prechod od „reakcie na krízu“ k „riadeniu krízy“ na zlepšenie odolnosti spoločnosti voči povodniam, nedostatku vody a suchám.
Voda nepredstavuje len záležitosť miestneho významu, ale aj globálny problém prepojený s mnohými otázkami, ktoré majú značný hospodársky, sociálny a bezpečnostný rozmer ako napr. potravinová bezpečnosť a zdravie, dezertifikácia, zmena klímy, vplyv prírodných a človekom spôsobených katastrof, atď.
Slovenská republika sa angažuje v mnohých z týchto oblastí na základe svojich záväzkov v rámci Agendy troch dohovorov z Ria (o dezertifikácii, zmene klímy a biodiverzite), miléniových rozvojových cieľov týkajúcich sa vody, Johannesburského plánu a najnovšie aj konferencie Rio+2014. Táto zaangažovanosť bude pre našu republiku naďalej vysokou prioritou, najmä v témach ako sú
Prístup k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým službám Organizácia Spojených národov v roku 2010 vyhlásila prístup k bezpečnej pitnej vode a základným hygienickým službám za ľudské právo, čo bolo potvrdené vo vyhlásení na konferencii Rio+20 v roku 2012.
Voda pre hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj Európska únia deklaruje, že bude venovať osobitnú pozornosť prideľovaniu a využívaniu vody v hospodárskych odvetviach, udržateľnom poľnohospodárstve a v rámci prepojenia medzi vodným hospodárstvom, poľnohospodárstvom, energetikou a životným prostredím. Riadenie vodných zdrojov efektívne inštitucionálne prostredie, ktoré povedie k dobrému riadeniu vodných zdrojov na úrovni povodia, je kľúčom k dosiahnutiu záväzku vyhláseného konferenciou Rio +20, zameraného na značné zlepšenie vykonávania integrovaného hospodárenia s vodnými zdrojmi na všetkých príslušných úrovniach. Vhodné riadenie a udržateľné vodné hospodárstvo na regionálnej a cezhraničnej úrovni prostredníctvom prepojenia vodného hospodárstva a bezpečnosti tiež prispievajú k zaisteniu mieru a politickej stability.