Veľmi zaujímavý článok z redakcie FORBES, Autor:Michaela Černá
Česko je vyprahnuté. Problémom totiž nie je len nedostatok zrážok, ale predovšetkým vzrastajúca teplota.
Práve jej vplyv sleduje profesor Zdeněk Žalud so svojimi
kolegami v projekte InterSucho. K dispozícii majú nespočetne výpočtov a
scenárov, z ktorých zostavujú podobu budúceho Česka.
Tá pre nás nevyznieva práve priaznivo. Príroda okolo najskôr získa žltohnedý spálil odtieň, nížiny sa premení na polopúšte a v Európe môže začať boj o vodu. A ako vedec pripomína, ten je ďaleko nebezpečnejší ako vojna o nerastné bohatstvo. Ide v ňom totiž o život.
Alebo sa nám situáciu podarí zvrátiť? „Máme ešte šancu sa pripraviť. Adaptovať sa a zmierniť dopady sucha, „apeluje náš popredný bioklimatológ, profesor Mendelovej univerzity v Brne, vedecký pracovník Ústavu výskumu globálne zmeny AV ČR.
Ako bude vyzerať Česko za 20 rokov, ak sa bude teplota zvyšovať?
Podľa väčšiny scenárov stúpne teplota priemerne o ďalší stupeň. Spomeniete si na minuloročné vyprahnutej leto? To bude bežné leto v roku 2050.
A čo keď príde v roku 2051 extrémnej rok?
Kde už nič nie je, tam ani smrť neberie. Keď rieka tečie trojpercentným prietokom a bude ešte väčšia horúco, tak sa stane čo? Nepotečie vôbec. Ale že by to bol tak veľký rozdiel oproti trom percentám? To ani nie. Keď budete mať všetku vegetáciu hnedú, pretože nie je voda, tak už to viac nezhnedne. Opticky to už bude vyzerať všetko veľmi podobne.
Čo bude naopak neoddeliteľnou súčasťou nášho života?
Nechcem vykreslovať katastrofické scenáre. Sahara tu nebude, ale nižšie položené oblasti sa začnú premieňať na polopúšte, aké sú v Španielsku, v Taliansku … Niektoré oblasti v Česku budú významne ohrozené. Ale ešte to nebude také, aby sme sa museli sťahovať.
A bolo by vôbec kam?
My k tomu dôvod mať nebudeme, my budeme mať opačný problém. Až v subtropickom pásme klímu spôsobí, že ľudia prídu o vodu, moc možností, ako sa adaptovať, mať nebudú. Zdvihnú sa a pôjdu tam, kde voda je. Buď ich domáci pustí, alebo nie.
A keď ich nepustí?
Tak o miesto budú bojovať. To znamená, že existuje väčšie riziko než súčasná ekonomická migračná kríza ta podmienená vojnovým konfliktom. Voda je ďaleko väčšia rozbuška a voda je oveľa nebezpečnejšia než vojna o nerastné bohatstvo.
„Vojna o vodu je ďaleko nebezpečnejší ako vojna o nerastné bohatstvo.“
Čo je v silách jednotlivca v boji proti suchu?
Správať sa slušne. K svojmu okoliu, ku krajine, k prírode. Medzi to patrí aj taká drobnosť ako vypnúť vodu, keď si čistím zuby. Vybrať si na práčke úspornejšie program. Namiesto kúpeľa zvoliť sprchu. Použiť úžitkovú vodu miesto pitnej. Pomôžu aj drobné zmeny u každého z nás.
Na to si asi niekto povie, že keď sa zmení len on, nič sa rovnako nestane.
Keby sme všetci dali ráno do kanvice len také množstvo vody, ktoré skutočne potrebujeme ohriať, ušetrili by sa za energiu miliardy.
Človek v Českej republike spotrebuje na deň asi 90 litrov pitnej vody. Na koľko by sa to dalo bez väčších obmedzení znížiť?
Mohli by sme aspoň polovicu nahradiť vodou úžitkovou. Potrebovalo by to ale ďalšie náklady. Sme už na relatívne nízkej spotrebe. V Nemecku je to 120 litrov, vo Švajčiarsku 300. Ťažko povedať, či sme tak ekologickí, alebo je to cenou. Veľa vody ale stále pretečie úplne zbytočne. Keď tečie voda z kohútika, ľudia ďalej nepremýšľajú.
Existuje pre to riešenie?
Keď poznáme priemernú spotrebu na človeka, prečo neurobiť paušál na priemernú hodnotu plus 30 či 50 percent ako priestor navyše? Ak niekto čerpá pitnú vodu výrazne viac a je logické, že to nie je na základné potreby, prečo mu to poriadne nespoplatniť? Vodomery na to máme, fungovalo by to. Klasikou sú potrebné bazény. Nemám nič proti tomu, aby mali ľudia na záhrade bazén, ale nech si sú vedomí toho, že za to dajú päťkrát viac, než keby vodu mali len na pitie.
Vidíte to ako reálnu možnosť?
Myslím, že politicky nebude priechodná. Strata bodov by bola taká, že si to žiadny politik nedovolí navrhnúť, aj keď vie, že je to opatrenie, ktoré by pomohlo.
Ako by sa teda zodpovední ľudia mali samostatne pripraviť na suché roky?
Ak žijú na dedine, mali by začať zbierať úžitkovú vodu do retenčných nádrží. Keby som radil ľuďom, ktorí majú finančné prostriedky, povedal by som im, nech investujú do veľkej podzemnej zásobárne vody, ktorá bude mať objem rádovo tisíce litrov. Tam zvádzať dažďovú vodu a začať ju využívať v dome ako úžitkovú.
Dokázal by ste povedať, či je klimatická zmena aspoň v niečom pre našu krajinu prospešná, má svoje výhody?
Vo všetkom sa skrýva príležitosť. Výrazne sa nám zlepší podmienky pre pestovanie viniča. Je schopná využiť na rast len malé množstvo vody, korene dosiahne desiatky metrov hlboko a je teplomilná. Ako sa otepľuje klíma, naskytá sa možnosť začať ju pestovať na väčších plochách. Naša sebestačnosť je iba 30 percent, takže tu máme aj nenasýtený trh.
Navyše Česi majú domáce vína radi …
Kiež by to tak bolo u ďalších potravín. Ak by má Českí zákazníci zvykli na kupovanie českých potravín tak, ako si zvykli na pitie českého piva – prakticky nikto si nekupuje žiadne zahraničné, potom by sme nemalé absolútne žiadny problém adaptovať sa na zmenu klímy. Naša krajina by bola oveľa pestrejšia než je v súčasnosť. Namiesto toho máme z veľkej časti repky na biolieh a kukurice do bioplyne.
Pomôžme klimatická zmena vyššie položeným oblastiam?
Sme členitý stáť a hospodárime v nížinách aj vo vyšších polohách. Prognózy hovoria, že poľnohospodárstvo v 500 metroch nad morom si polepší, pretože sa tam oteplí, bude väčšie množstvo zrážok ako v nížinách a v zime tam bude snehová pokrývka, ktorá ochráni rastliny pred vymrznutím a doplní podnetom profil v čase topenia snehu. To už sa v nižších polohách nedeje, takže sa s miestami vyššie položenými nemôžu porovnávať, hoci majú často úrodnejšiu pôdu.
A ako by sme teraz mohli zabezpečiť nížiny?
Tím, že v nich zabezpečíme dostatok vody. Nižším položené oblasti do 400 metrov nad morom, kde môže byť veľmi ťažké pestovať klasické plodiny, sa môžu stať rozkvitnutou záhradou plnou sadov a vinohradov. U týchto plodín stačí niekoľko hektárový a uživia sa.
Zdroj :FORBES, EKOLOGIE
Autor:Michaela Černá