Ako vzniká dážď?
Pôsobením energie slnka sa z rôznych plôch oceánov, riek, jazier, pôdy vyparuje voda. V plynnom skupenstve vo forme vodnej pary ju vietor premiestňuje nad kontinenty na obrovské vzdialenosti.
Pôsobením zmeny teploty na ( rosný bod ) vyparená voda kondenzuje a padá na zem vo forme dažďa, niekedy snehu. Pôvodne čistá destilovaná voda prechodom cez atmosféru priberie jemné prachové častice a aerosoly. Nasýti sa vzdušným CO2, čím získa mierne kyslý charakter. O daždi hovoríme, keď oddelené kvapky vody padajú z mrakov na zemský povrch. Nie každý dážď dosiahne povrch, niektoré kvapky sa vyparia počas pádu cez suchý vzduch. Tento druh zrážok sa volá virga. Dážď je zároveň prvá a posledná časť hydrologického cyklu kolobehu vody.
Využite dažďovej vody
Dažďovú vodu možno využiť na každodenné použítie na pranie, splachovanie WC, umývanie či polievanie rastlín. Priemyselne vyrábané dažďové systémy zaisťujú, že dažďová voda sa najprv kvalitne prefiltruje, následne je v podzemných zásobníkoch kvalitne uskladnená a nakoniec je spoľahlivo dodaná na miesto spotreby. Nezanedbateľným je aj pocit nezávislosti na dodávke pitnej vody – v prípade spomínaného výpadku totiž dažďový systém zabezpečí aspoň funkčnosť WC a možnosť využívania úžitkovej vody.
V strednej Európe dopadne ročne na 100 m2 strechy v priemere 55 m3 dažďovej vody. Teoreticky by tak strecha veľkosti 160 m2 pokryla pri takom množstve vody celoročnú spotrebu vody štvorčlennej rodiny. Dažďová voda je, samozrejme, iba úžitkovou vodou. Zaujímavosťou však je, že sa ňou dá nahradiť až 60 percent spotrebovanej vody v Európe.é
Nielen pitná voda môže byť kvalitná
Desaťročia skúseností ukázali, že o kvalitu dažďovej vody netreba mať obavy. Minimálne množstvo organických živín, ktoré obsahuje prefiltrovaná dažďová voda, sa rýchlo rozloží pomocou mikroflóry žijúcej na vnútornom povrchu zásobníka. Na základe chemických rozborov sa zistilo, že čerstvá dažďová voda má často lepšie chemické zloženie ako miestna pramenitá voda. Jej vysokú kvalitu zabezpečuje uloženie zásobníkov v hĺbke 1 až 2,5 m pod povrchom zeme bez prístupu slnečného svetla a pri teplote zeme 9 až 12 °C. Zásobníky sa zhotovujú v takom objeme, aby vedeli zadržať asi trojtýždňovú zásobu úžitkovej vody. To zodpovedá 1 m3 objemu zásobníka na každého člena domácnosti. Teda v prípade, že ide o štvorčlennú rodinu, je potrebný zásobník s objemom 4 m3. Ak ide navyše o rodinu, ktorá vlastní aj veľkú záhradu, objem zásobníka sa zväčšuje, a potom každých 25 m2 strechy môže zásobovať asi 1m3 zásobníka. Dažďovou vodou možno aj kúriť, a to na princípe tepelného čerpadla.
Vlastnosti dažďovej vody
Mäkká dažďová voda je vlastne minimálne znečistená destilovaná voda, a preto má mnoho vynikajúcich vlastností, vďaka ktorým je na viaceré účely vhodnejšia ako tvrdá pitná voda. Keďže má veľmi dobré rozpúšťacie účinky, je výborná na pranie a čistenie. Je vhodná aj na umývanie okien, karosérií áut a podlahovín – vďaka tomu, že neobsahuje minerálne látky, po vysušení nezanecháva biele stopy. Nezanáša trysky záhradných rozprašovačov a kvôli jej mäkkosti sa netvorí ani sivý vodný kameň. Ďalšou výhodou dažďovej vody je, že neobsahuje chlór. Je teda dobrá aj na polievanie kvetov, zeleniny či trávnika.
Dažďová voda na rozdiel od pitnej neobsahuje agresívny chlór a nevyvoláva osmózu. Osmóza je chemicko-fyzikálny jav, ktorý možno znázorniť na príklade paradajky. Ak na ňu položíme kryštáliky soli, po čase sa na jej povrchu objavia kvapky vody. Tie sa na povrch paradajky dostali tzv. osmotickým tlakom. Inak povedané, zmenšili sa rozdiely v koncentrácii soli nad a pod blanou paradajky. Ak polejeme trávnik tvrdou vodou a tá sa v letnej horúčave odparí, na listoch ostane usadený biely prášok – kryštáliky vápenatých a horečnatých solí. Tie po odparení vody začnú na povrch osmoticky vyťahovať bunkovú vodu z listov trávy. Listy sa začnú vysušovať a tráva napriek závlahe žltne. Tento jav je výraznejší pri teplejšom počasí a súvisí aj s vyšším stupňom tvrdosti vody. Napríklad v Bratislave, kde má voda tvrdosť 14 nemeckých stupňov, obsahuje 1m3 vody až 140 g solí. V Piešťanoch je to viac ako dvojnásobok. Kvôli eliminácii javu osmózy sa čas potrebný na závlahu predlžuje. Používateľ pri tom platí zároveň s vodou aj stočné – poplatok za odvod vody do kanalizácie. A tak opäť platí naviac za niečo, čo pri polievaní záhrady vôbec nevyužíva.
Pranie a zavlažovanie
Vedeli ste, že pri polievaní dažďovou vodou sa rastliny zároveň hnoja dusíkom? Vzdušný dusík sa rozpustí v kvapkách dažďovej vody pri prechode cez atmosféru. Polievaním na listy sa dodáva dusíkaté hnojivo v jeho najprirodzenejšej forme, čo môže rastlinám jedine prospieť – ako vonkajším, tak aj izbovým. Využitie dažďovej vody sa však týmto nekončí. Azda najväčší finančný efekt po kúrení a chladení pomocou dažďovej vody má už spomínané pranie. V súvislosti s ním neboli zaznamenané nijaké komplikácie, ktoré by zhoršovali zdravotný stav. V dažďovej vode je teda spojená nezávadnosť, kvalita a úspora prania, pričom len na pracích práškoch môžete ušetriť okolo 100 až 200 eur ročne. Keďže sa dažďová voda vyznačuje takmer nulovou tvrdosťou, nemusíte používať prípravky na zmäkčenie tvrdej pitnej vody ani látky pôsobiace proti vzniku vodného kameňa na elektrických špirálach práčky. Dažďová voda má slabo kyslú reakciu od absorbovaného CO2, a má tak pri praní aj prirodzenú odmasťovaciu schopnosť. Za desať rokov sa dá usporiť až niekoľko metrákov pracích práškov a významne odbremeniť vodné toky a domové čističky od fosfátov a iných, pre prírodu cudzích látok. Aj konečné prepieranie v dažďovej vode je oveľa účinnejšie ako prepieranie v tvrdej pitnej vode. Dažďová voda vyplaví z tkanín aj posledné zvyšky pracieho prášku, ktoré by mohli vyvolať prípadnú alergickú reakciu na detskej pokožke. Bielizeň po uschnutí nie je tvrdá, zvyčajne už nie je potrebná ani aviváž a jej životnosť sa predlžuje. V prípade, že máte strechu z asfaltovej lepenky, dažďovú vodu by ste na pranie nemali používať. Voda zo strechy totiž vymýva asfalt, ktorý sfarbuje vodu i bielizeň do žlta. Takisto nie je vhodná hrdzavejúca strecha zo železa.
Hospodárenie s kvapkami šetrí peniaze
S používaním dažďových systémov, ktoré sú vyrobené z recyklovateľných a ekologických materiálov, môžete ušetriť niekoľko stoviek eur ročne v závislosti na spotrebe vody. Už v budúcej stavbe je dôležité zabezpečiť využívanie dažďovej vody. Okrem určenia miesta uloženia zásobníkov treba dopredu určiť rozvody úžitkovej vody. Projektovanie vodozádržného budúceho systému by malo byť v súčasti každej modernej ekologickej stavebnej realizácie. Alternatíva využívania a nahradenia každej dažďovej vody za pitnú sa v budúcnosti stane samozrejmá výstavba. Od rodinných domov cez bytové jednotky až k priemyselným areálom využíva veľké množstvo financií, ktoré môže spôsobiť dažďovú vodu vo výrobnom procese. Chytať vodu je moderným, rozumným a šetrným riešením. Zatiaľ stále padá zadarmo!
