Návrh zásad a priorít vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027
Lokálne javy ako zmena klímy a demografický vývoj predstavujú pre trvalo udržateľné využívanie vôd a najmä pre jeho kvantitatívne aspekty skutočný problém. Predpokladá sa, že klimatická zmena prinesie predĺženie období a tiež územné rozšírenie oblastí s nedostatkom vody, ako aj nárast frekvencie výskytu povodní a nimi spôsobovaných environmentálnych a hospodárskych škôd. Zmena klímy a jej prejavy ovplyvnia a podmienia, i keď v rozličnom rozsahu, dostupnosť vodných zdrojov v jednotlivých regiónoch Európy. Za ostatné roky v mnohých krajinách narástli obavy najmä v súvislosti so suchom a nedostatkom vody, a to najmä pokiaľ ide o dlhodobú nerovnováhu medzi dopytom po vode a jej dostupnosťou.
Podľa správy Európskej environmentálnej agentúry o stave vôd možno očakávať, že sucho a nedostatok vody v roku 2030 postihnú približne polovicu krajín Európskej únie. Slovensko z pohľadu výskytu zdrojov a zásob vody, najmä podzemnej, ale aj povrchovej, má pomerne priaznivú situáciu. Sú vytvorené podmienky na uspokojenie požiadaviek a nárokov na zabezpečovanie vody. Napriek tejto skutočnosti, vzhľadom na regionálne rozdiely, nerovnomerné priestorové a časové rozloženie vodných zdrojov, ako aj na možné vplyvy klimatických zmien a ich sociálne a hospodárske následky (napr. na poľnohospodárstvo a priemyselné odvetvia závislé od vody), dostupnosť vodných zdrojov môže byť v niektorých regiónoch limitujúcim faktorom ich rozvoja.
S cieľom efektívneho využívania vôd a ochrany zdravia ľudí budú podporované rekonštrukcie existujúcich úpravní povrchových a podzemných vôd (prioritne na veľkokapacitných zdrojoch povrchových vôd). Z dôvodu nerovnomerného rozloženia vodných zdrojov v rámci Slovenska, bude podpora budovania nových vodárenských zdrojov, resp. rekonštrukcie existujúcich tam, kde nie je efektívne z dôvodu technického alebo ekonomického privádzať vodu z existujúcich vodárenských sústav.
Predpoveď sucha na 10 dní 1.5.2020 zdroj: /www.intersucho.cz/sk
Jedným z hlavných rizík dostupnosti vodných zdrojov je aj predpokladaný častejší výskyt dlhotrvajúcich suchých období a vyšších teplôt v letných a jesenných mesiacoch spojených s nedostatkom vody, ktoré môžu byť prerušované niekoľkodennými dažďami s vysokým úhrnom zrážok, prípadne silnou búrkovou činnosťou s intenzívnymi zrážkami vyvolávajúcou vznik povodní. Striedanie takýchto extrémov počasia bude mať negatívny dopad na kvalitu a množstvo zásob vody vo vodných útvaroch, čo môže viesť k zmenám v hydrologickej bilancii vodných zdrojov.Výsledkom môže byť pokles zásob vody v krajine, zvýšenie variability prietokov a prehĺbenie extrémov v časovom rozdelení odtoku vody z povodí.
Bez realizácie účinných adaptačných opatrení, ktoré budú predchádzať dôsledkom takýchto extrémov počasia možno očakávať, že najmä oblasti s nedostatkom zásob podzemných zdrojov vôd budú intenzívnejšie vystavené negatívnym dôsledkom zmeny klímy spôsobujúcim škody nielen na majetku obyvateľstva, ale aj na poľnohospodárskej produkcii a kvalite poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Odbery vody zvyčajne dosahujú vrchol v lete, keď je voda najmenej dostupná, čím sa škodlivé účinky nárastu teplôt vzduchu a sucha maximalizujú. Tieto negatívne dôsledky sú zároveň bezprostrednou a dlhodobou hrozbou aj pre vodné ekosystémy, čo si bude vyžadovať potrebu zvýšiť odolnosť vodných ekosystémov, aby sa prispôsobili meniacej sa klíme, ktorá pravdepodobne prinesie ešte ďalší vplyv, akým je napríklad vyššia teplota vody a invázne nepôvodné druhy.
Preto je potrebné preskúmať opatrenia, založené na integrovanom spôsobe riadenia katastrof, ktoré sú špecificky zamerané na predchádzanie nepriaznivým dôsledkom extrémnych hydrologických situácií, ako sú suchá a povodne, ktorých frekvencia a intenzita zjavne vzrástli. Táto problematika je v súčasnosti riešená v Stratégii adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Ďalšie aktivity súvisiace s manažmentom sucha a nedostatku vody budú riešené v súčinnosti s ostatnými členskými štátmi Európskej únie.V súvislosti s klimatickou zmenou treba optimálne nastaviť ekologické prietoky tak, aby počas celého roka bol udržiavaný ekologický stav vodných tokov so zohľadením kvalitatívnych a kvantitatívnych predpokladov vodného útvaru pri prideľovaní vody na rôzne využitie s cieľom šetriť vodu a v mnohých prípadoch aj energiu, a to prostredníctvom opatrení týkajúcich sa efektívnejšieho využívania vody. Potreby vody pre obyvateľsvo a potreby vody pre ekosystémy treba posudzovať z hľadiska dopadov a investičnej náročnosti prípadných náhradných riešení a opatrení.Novým environmentálnym problémom sa stáva znečisťovanie vody a pôdy farmaceutickými reziduami. V záujme riešenia tohto problému sú na úrovni Európskej komisie v rámci pravidelného peskúmavania zoznamu prioritných látok skúmané tiež riziká environmentálnych účinkov liekov na vodné prostredie alebo prostredníctvom vodného prostredia, s ktorými sa budeme musieť v budúcnosti tiež zaoberať.